Prinášame vám zamyslenie Andreja Orlického nad technikou v jednotlivých disciplínach triatlonu.
Posledné týždne nejdem moc príkladom, keďže som toho moc nenatrénoval. Ale na druhej strane, naučilo ma to veľa nového. Napríklad aj to, aké je to pretekať bez dostatočného tréningu. Ťažké! :-) Ako rýchlo sa stráca cit pre vodu, vytrvalosť, sila, rýchlosť, ako rýchlo sa dá všetko stratené zase dobehnúť.

Skúšal som v týchto dňoch aj trochu zase experimentovať. Pokiaľ sa mi to v praxi potvrdí, tak si upevním môj názor. A to, že technika prevedenia a ekonomika pohybu, či už behu, plávania alebo jazdy na bicykli, je určujúca pre konečný výkon.
Pokiaľ sa napríklad rozhodne kvalitný bežec na dlhé trate začať s triatlonom, môže byť časom rovnako dobrý cyklista alebo plavec. Čiže kompletný triatlonista. Závisí to hlavne od zvládnutia techniky a ekonomiky pohybu daného športu. Pri všetkých troch disciplínách sa vychádza z hlavnej polohy tela. Potom sa postupuje k ostatným častiam pohybu. Ľudia vravia- ten je talent na plávanie a ten zase na cyklistiku. Ale všimol som si, že ten talent určuje práve dokonalé zvládnutie techniky a ekonomiky. Je pravda, že niekto sa ju nemusí učiť a má ju prirodzenú. Vytrvalosť, sila, rýchlosť sa dá natrénovať takmer u každého (hoci tu je geneticky určujúce, či je silový, rýchlostný, vytrvalostný, hypermobilný, ... typ) Ale práve zvládnutie správnej techniky a ekonomika pohybu rozhoduje, kto bude kvalitný pretekár a kto nie. Keby mal vyhrať ten, kto má najvyššie funkčné ukazovatele (VO2max, výkon vo wattoch na 1kg a podobne), tak by boli podľa môjho názoru iní víťazi než tí, ktorí obvykle sú.
O mne sa dosť často hovorí ako o talente, s čím nesúhlasím. Pritom keď som začínal zo športom, nikdy som nebol hneď dobrý. Ako plavec som bol podpriemer a na začiatku triatlonovej kariéry som plával 1500m za 23 minút (v 14 rokoch po 5tich rokoch plávania!!), beh mi ako tak išiel aj zo zlou technikou a s cyklistikou mám najväčšie problémy aj teraz. Ale pokiaľ človek chce a vie ako, tak všetko sa dá zlepšiť.

Andrej počas IM Austria ako vždy elegantný

Ľudia majú zaužívané pohyby a keď sú nesprávne, hovorí sa im zlozvyky. Ich náprava znamená niekedy veľkú námahu od pretekára. Je to spôsobené tým, že telo je zvyknuté na pohyb a my ho to nútime vykonávať inak. Najťažšie na tom je prekonať fázu, keď to bolí a svaly a kĺby nie sú zvyknuté na nové pohyby. Tu je dôležité vedieť sa dostatočne dlho sústrediť na správne vykonávanie daného pohybu. Takmer vždy je pri tom potreba strečovať určité svalové partie, aby sme vôbec mohli nový pohyb vykonať. Niekedy je dokonca potrebná zmena pohybu v kĺbe alebo zmena zvápenatenia kostí (tam, kde je kosť viac namáhaná, tam za pomoci väčšieho množstva vápnika spevnie). To nie je z mojej hlavy :-).
Vždy hovorím, že každá zmena bolí. Niekto to nezvláda psychicky, iný zase fyzicky. Každá zmena vedie najprv k dočasnému zhoršeniu výkonu, lebo telo si potrebuje privyknúť na nový pohyb. Tu je aj dôležitá kontrola samotného pretekára. Nedostatočná a nesprávna technika je limitujúca. Aj keď má daná osoba vynikajúce funkčné parametre, nemusí ich dostatočne dobre vedieť predať pri samotnom výkone..
 
A tu sú niektoré moje skúsenosti zo zmenami. Prvú veľkú som uskutočnil asi pred 10 rokmi.  Išlo o zmenu bežeckej techniky. Bežal som cez pätu a nevedel som sa ďalej zlepšovať. Hlavne kvôli tomu, že som tzv. “predkopával a sedel v tom“ Frekvenciu som už nedokázal zrýchľovať, ako ani predlžovať dĺžku kroku. Začal som študovať viac o bežeckej technike (väčšina ľudí hľadá skôr dôvod v nedostatočnom tréningu). Zistil som, že mám nesprávne držanú polohu panvy a zakrivenie chrbtice, čo sa ešte viac prejavovalo pri samotnom behu. Začal som s cvikmi. Veľmi mi pomohla Jóga a Pilates. Trvalo asi dva mesiace, kým som “prekopal“ moju chrbticu do správnej polohy. Pred tým som si musel často pukať chrbát v krížovej oblasti. Hoci sa bolesti chrbta počas mojich dní “premeny“ dočasne zväčšili a niekedy som s tým chcel prestať, nakoniec ustúpili natoľko, že odvtedy som mohol prestať s pukaním.
Ako to prebiehalo. Doma som stával “v pozore“ pol hodinu pred zrkadlom podľa Jógy- v hlavnej polohe Stoj. Už to bolo pre mňa nepríjemné a neprirodzené. Keď som vonku kráčal, opäť som sa snažil tlačiť panvu do správnej polohy. Tak isto počas bežeckého tréningu. Hneď ako som na to nemyslel, opäť som “v tom sedel“. Mal som problém aj so zadným stehenným svalom kvôli skráteniu.
Trvalo to asi dva mesiace kým som sa dostal do štádia, keď sa mi úplne posunula chrbtica a panva do správnej polohy a nemusel som už stále myslieť a tlačiť svalstvom do ideálneho zakrivenia. Keďže som tento experiment robil počas sezóny, musím povedať, že asi dva preteky som bežal horšie ako predtým. Ale približne od 3tieho mesiaca po začiatku som zrazu cítil, že mi to letí. Kondične som bol na tom tak ako na jar a na konci leta som bežal oveľa rýchlejšie.
To bola prvá veľká zmena. Potom nasledovala zmena v posune ťažiska, správnej frekvencie kroku atď. Neskôr som pracoval na zmene plaveckej techniky. Len samotné správne zalomenie záberu mi asi za 6 týždňov zlepšilo osobný rekord na 1500m z 18:27 na 17:42. Vtedy bolo zase dôležité neustále, niekoľko krát za deň, strečovanie svalstva, aby som sa vôbec do správnej polohy dostal. Ale tá námaha stála za to. Teraz mi to stačí len udržovať strečingom.
No a posledné dni pracujem na správnej cyklistickej polohe a technike. Všimnite si rozdiel ako sedia na bikoch cyklisti profíci a ako triatlonisti. Ale o tom inokedy.

 
Andrej dosiahol v Klagenfurte najlepší výsledok z početného slovenského zastúpenia

Ale čo som tým chcel povedať? Práve to, že aj niektorí moji zverenci nemajú chuť, možno pevnú vôľu pustiť sa do zmien, aj keď sami priznávajú, že to robia zle a že by im zmena v technike pomohla.
Ďalšia vec, ktorá ma napadne pri myšlienkach o technike je tá, že ako som už na začiatku písal, tak kondícia je prenositelná na iné disciplíny, pokiaľ sú prevádzané technicky správne. Veď srdce a pľúca máme stále tie isté.
Ja som bol vždy zástancom kvality pred kvantitou. Pripadalo mi vždy neefektívne, pokiaľ by som za rok nabehal 3000km a ťažil len z objemu a intenzity a dosiahnutú úroveň funkčného aparátu by som využíval vďaka nesprávnej technike len na 50 %. Radšej som nabehal menej (keďže tréning na správnu techniku je náročnejší) a v tréningu sa venoval viac technike a ekonomike pohybu, aby som využil funkčné schopnosti organizmu oveľa viac ako len na 50%.
Je preto jasné, že technika a ekonomika limituje výkon. Toto pravidlo platí hlavne a práve pre tých (a tých je väčšina), ktorí nemajú veľa času na tréning. Práve tam tzv. “mŕtve“ kilometre sú časté.
No, možno som to tu opísal zložito, ale verím, že vás to motivuje na sebe pracovať a tým sa stále zlepšovať. Je to aj otázka pre vašich trénerov. A práve teraz po sezóne a začiatok prípravy na rok 2011 je ideálny čas na zmeny.
Tento článok nebol pre tých, čo majú dokonalú techniku!! :-) Vám stačí už len veľa a kvalitne trénovať :-)
Autor článku: Andrej Orlický, Táto adresa je chránená pred robotmi nevyžiadanej pošty. Ak ju chcete vidieť, musíte mať povolený JavaScript.
Článok je prevzatý zo stránky www.triatlontt.sk so súhlasom autora