Jeho meno je známe každému, kto aspoň občas zachytí športové spravodajstvo na vlnách Slovenského rozhlasu. Jeho hlas je absolútne neoddeliteľnou súčasťou večerného športového magazínu a pokiaľ je Vám priezvisko Buček povedomé, tak máte pravdu, jedná sa o vynálezcu, tvorcu a authora a v prvom rade hrdého otca nášho šikmookého šampióna Miša Bučeka, ktorý už pár rokov preháňa ryžojedov v Hong Kongu:)  Peter je triatlonista dušou už niekoľko desaťročí, dalo by sa povedať, že pamätá v slovenskom triatlone úplné prapočiatky. A že je triatlonistom aj telom všetkým dokázal minulé leto v Bátovciach, kedy si strúhol svojho prvého HALF Ironmana a len hlúpou zhodou okolností sa mu nepodarilo skúsiť si naozajstný IRONMAN - keď pár dní pred štartom IRONMAN CHINA sme sa všetci /vlastne aj my s Jožom/ dozvedeli nemilú pravdu - pretek bol zrušený. Peter to však nevzdal a o svoje ironmanské panenstvo sa chystá prísť už onedlho v na závode MORAVIAMAN :)

Peter Buček je už niekoľko storočí redaktorom v Slovenskom rozhlase, jeho prácu sme si s Majkym a Jožom mali možnosť naživo vyskúšať v pamätnej nočnej pyramíde z minulého leta a že je obrovským milovníkom nášho športu som pochopil z jeho reportáže z minuloročného Bratislavského maratónu, keď jeho novinársky mikrofón elegantne odignoroval všetky černošské superbežecké hviezdy a najviac priestoru dostali triatloniti. Vabrouch, Orličák, Kulo, ale aj Jožinko sa mohli dosýta vykvákať o svojich gulervúcich výkonoch...koho už len zaujímajú nejakí Keňania :)

Tentokrát je to však inak - v jeseni sme sa s Petrom stretli na kultovom predvianočnom punči u Miša v TRIAXE a vymysleli niečo úplne iné. Napadlo ma, aké by to bolo vyspovedať človeka, ktorý je vlastne v spovedaní naozajstný profík. Petrovi sa tento nápad zapáčil a výsledok ma potešil úplne neskutočne. A verím, že aj Vás silno poteší.

Dámy a páni, nech sa Vám páči - Larry King Slovenského športu - pán Peter Buček a jeho triatlonový svet :

TRISPORT : Predpokladám, že s triatlonom si sa stretol oveľa skôr ako si ho okúsil na vlastnej koži. Aké boli Tvoje prvé zážitky z triatlonového sveta, ešte ako novinára.

---Mal som to šťastie zachytiť s celou kopou nadšencov triatlon u nás na Slovensku v jeho úplnych začiatkoch, keď začal držať taktovku nad ním Jano Martiš, veľká postava v tomto odvetví. Svetom sa prevalila triatlonová vlna tsunami, ktorá sa veľmi pružne chytila v Čechách a od našich kamarátov spoza rieky Moravy sme sme sa veľa učili a postupne im závideli ako sa nám začali vzďalovať. Až do takej miery, že mi pripadla úloha napokon prečítať uznesenie o zániku spoločného Československého triatlonového zväzu na poslednej  výročnej konferencii v jednej z reštaurácií pražských Vinohradov...Až moja milovaná hádzaná, ktorej som dvoril  celú mladosť skoro do tridsiatky, mohla žiarliť. V mojich novinových článkoch som tak musel dávať veľký pozor, aby sa tieto priam mystické múzy netrhali za vlasy.

TRISPORT : Ako sa si spomínaš na začiatky triatlonu, resp. ktoré osobnosti Ti utkveli v pamäti najviac?

---Začiatky triatlonu boli asi takéto: Povel štartéra na Môťovskej priehrade pri Zvolene: "Tamtie mŕtve ryby, vyvalené hore napuchnutými bruchami /a bolo ich tam požehnane.../ a aj tie plastové fľaše a všetok bordel, odtlačte nabok a budete plávať v tej smradľavej vode  smerom k bójke, ktorú pre hmlu síce nevidíte, ale objaví sa vám pred očami po takých 300 metroch..."Alebo momentka zo Zlatých pieskov v Bratislave, keď sa začiatkom studeného mája malo plávať po ostrov a späť, avšak teplomer nepustil a možno aj tých 100 metrov stačilo na poriadne vymrznutie... Alebo keď po občerstvovačkách nebolo ešte ani chýru, a tak dobre padli aspoň hrste černíc...A osobnosti? Celá plejáda skvelých našich pretekárov na čele s nebohým Edom Urbanom, pred očami stále vidím Miša Kunica, Gaba Barana, Andreja Orlického, Mariku Kuriačkovú, Magdu Stovíčkovú, Peťa Laláka, Helu Oršulovú a celý rad ďalších a ďalších. S veľkou trémou som očakával historický prvý štart Slováka na olympiáde a neskutočne som sa tešil na veľký sviatok v priam rozprávkovom prostredí Ming tomb severne od Pekingu. Do smrti nezabudnem na opustený bicykel  Paľa Šimka v depe, v ostrých črtách ho mám v hlave stále. Paľo mal vtedy  skvelú formu, ale bohužiaľ... A ešte k tým postavám - jasné že Peťo Vabroušek, muž z inej planéty, fungujúci ako dobre naolejovaný stroj, nemôže medzi nimi bezpochyby chýbať!

 
 
TRISPORT : Tvoj syn Mišo je jedným z najlepších slovenských Ironmanov, dokonca je držiteľom jedného z najlepších časov na havajskej trati čoho si bol priamo svedkom. Ako si to vnímal z pozície novinára, z pozície slovenského triatlonového fanúšika a samozrejme z pozície otca?

----Havajský Ironman bol pre mňa v minulosti niečo ako let na Mesiac, niečo neskutočne vzdialené až nadľudské. Už len to vidieť, byť pri tom, dotýkať sa momentu, dráždiť fantáziu. A mať to šťastie podeliť sa s poslucháčmi a fanúšikmi triatlonu tesne pred štartom tej skoro dvojtisícovej masy v živom rozhlasovom vysielaní, pocit neopísateľný. Opačné garde ako naživo rozprávať o športovej tragédii Paľa Šimka v Pekingu. Všetko ostatné bolo až priveľmi intímne a citlivé a neskutočne živé. Obdivoval som Maťa Šimkanina, čo dokázal s boľavou nohou, /a ešte viac čo dokázal vlani!/, obdivoval som Maťa Holečka, že to nezabalil a došiel statočne do cieľa po ťažkom páde, ďalej veľkého bojovníka Miša Kulicha, obdivoval som jednoducho všetkých. A to sú len slabé slová...A dovoľ ešte vetu, dve k nášmu Mišovi. Počas našich prvých triatlonov si na brehu ako decko krátil dlhé chvíle žabkami s ploskáčmi, či vystávaním radov na kofolu či zmrzlinu, potom,  keď rástol, len  nechápavo krútil hlavou nad tými bláznami, čo sa len naháňajú ako šialení. Stačilo mu potom  jediný raz si toto "šialenstvo" vyskúšať v Senci  na vlastnej koži a zrazu bol z toho doslova a do  písmena hotový. Nebolo krajšieho a  príťažlivejšieho  športu od triatlonu. No a dnes mi je trénerom na diaľku, manažérom,  frfľošom, kibicom, tvrdým kritikom, učiteľom, sponzorom a vlastne napolovicu s druhým synom aj všetkým...

TRISPORT : Predčasom sme sa stretli na trati polovičného ironmanu v Bátovciach. Aký to bol pre teba zážitok?

----Ťažko to k niečomu prirovnať, to ale vedia veľmi dobre všetci tí, ktorí  to absolvujú. Krásne tam boli kedysi krátke a je super, že Nitrančania sa tam spolu s Levičanmi dali takto dokopy a robia to parádne, za čo sú im všetci vďační. Nech im to vydrží!

TRISPORT : Minulý rok si mal na pláne IRonman China kam sme mali namierené aj my - no pretek bol zrušený - mala to byť tvoja železná premiéra - ako si to vnímal? Kedy plánuješ skúsiť si svojho prvého železňáka?

----Jedna veľká tragédia. Tri týždne pred štartom organizátori nám všetkým oznámili, že z dôvodu bezpečnosti v rezervoári pitnej vody, kde sa malo pôvodne plávať, musia preteky zrušiť. Hoci všetko bolo už nachystané organizátormi, zluvy popodpisované s veľkými sponzormi, museli sa skloniť pred rozhodnutím vyššej moci. Víza, hotely, letenky, čo s tým? Pýtal sa svet. Napriek tomu tam prišla viac ako polovica prihlásených a urobili sme si tam aspoň  peknú dovolenku. A bez bicyklov - lebo tých tam boli milióny... A tak moju veľkú premiéru som musel presunúť na Otrokovice, ktorých sa už neviem dočkať.

TRISPORT : Blíži sa olympiáda, naše želiezko v ohni o miestenku do londýna Rišo Varga robí čo môže aby sa tam dostal a veríme že sa mu to podarí. Ako ty vnímaš túto snahu keď slovensko už na olympijsej trati svoje zastúpenie malo?

----Rišo urobil až neskutočný záver roka, Auckland vošiel do našich dejín, to jeho 16-te miesto vo Svetovom pohári nemá u nás obdobu. Všetci veríme a v mysliach ho tlačíme do Londýna a neskutočne mu držíme palce. V Hyde parku by nemal chýbať.

TRISPORT : Viem, že pozorne sleduješ slovenské triatlonové dianie, ako vnímaš to že triatlon je čoraz viac populárnejší?

-----Som šťastný, že triatlon u nás konečne ožíva. Vieme všetci ako je to s podporou športu zo strany štátu, je to pre každého vysokého úradníka, zodpovedného za túto oblasť, veľmi horúci zemiak. Preto si  fanatici vo všetkých kluboch  lámu hlavu, ako ďalej . Chvalabohu, že ich u nás máme . Senec má už 25-ku za sebou, Jožo Jurášek si ho vypiplal od plienok a ide ďalej,  Maroš Horínek urobil neskutočné veci na tej istej vode, Mišo Varga s jeho skvelou partiou dal triatlonu úplne inú dimenziu, na ktorú sa ľudia chytajú a v dobrom slova zmysle dokáže všetkých okolo poblázniť. Pospájal dokopy veci navonok nespojiteľné a v tom je priekopníkom. Kde berie ten chlapec energiu? Dvory nad Žitavou so superatmosférou, Levičania s Kuriačkovcami a ich kamarátmi, Martinčania, Žilinčania,  či  nitrianski fanatici si dali poriadnu kladu na chrbát, ale našťastie ju k spokojnosti všetkých vládzu niesť a tak ďalej. 

TRISPORT : Je niečo čo by si zaželal všetkým pretekárom a čitateľom TRISPORTU?

--Najskôr by som sa chcel naozaj veľmi  poďakovať za priestor a že som mohol byť partnerom v tomto rozhovore, lebo denne som v opačnej polohe. A keďže triatlon je vlastne "STAVOM DUŠE", aby som citoval výstižný  titulok   autora článku z českého Mladého sveta spred pomaly tridsiatich rokov, nech sa tá nehmotná eufória všetkých tých, ktorí jej prepadli, premení na celoživotnú cestu. Alebo aspoň pokiaľ nohy dovolia...

Peter veľmi pekne ďakujem za Tvoje slová a teším sa na ďalšie Tvoje nie len triatlonové reportáže :)